Zlý spánok

Zle spíte? Možno za to nemôže káva, ale práve toto

Prehadzujete sa večer v posteli, dívate do stropu a premýšľate, prečo zasa nemôžete zaspať? Pritom ste nepili kávu, nefajčili ani nepozerali do mobilu… Tak čo sa deje?

Možno je príčina oveľa hlbšia – a menej zjavná. Stres. Nie ten, ktorý si uvedomujete – ale ten skrytý, chronický, tichý, čo sa udomácnil vo vašom tele bez pozvania.

Stres ako tichý sabotér spánku

Väčšina ľudí si s nespavosťou spája kávu, svetlo z obrazovky alebo zlý matrac. No zabúdame na to, že spánok nie je len fyzická potreba. Je to proces uvoľnenia – a ten stres úplne narúša.

Keď sme pod tlakom, telo sa nevie „vypnúť“. Aktivuje sa sympatický nervový systém (tzv. „boj alebo útek“), zvyšuje sa hladina kortizolu a klesá produkcia melatonínu – hormónu, ktorý riadi zaspávanie.

A výsledok? Ležíme v posteli, telo unavené, ale hlava ide na plné obrátky.

Ako spoznáš, že za tvojím spánkom je stres?

Chronický stres je zákerný – často ho ani nevnímaš ako problém. Zvykneš si na napätie, zhon, plánovanie dopredu, kontrolu nad vecami… až kým sa nezačneš budiť o štvrtej ráno s pocitom, že niečo nestíhaš.

Skoré ranné prebúdzanie môže byť spôsobené chronickým stresom.
Jednou z príčin skorého ranného budenia môže byť stres.

Varovné signály:

  • ťažké zaspávanie aj pri únave,
  • časté budenie bez zjavnej príčiny,
  • skoré ranné prebúdzanie (napr. o 4:00),
  • napäté telo, stiahnuté ramená, zatínanie čeľuste,
  • živé sny plné chaosu alebo aktivít,
  • ranná únava, hoci si „spal“.

Prečo ho často nevidíme?

Stres je dnes bežnou súčasťou života. V práci sa očakáva výkon, doma zvládanie všetkých úloh, v hlave neustále zoznamy „to-do“. A my si hovoríme: „Veď to je normálne.“

Nie je.

Telo nie je stavané na dlhodobý stres bez pauzy. A spánok je ten najzákladnejší nástroj regenerácie, ktorý stres okamžite ničí.

Čo s tým? Riešenia, ktoré naozaj fungujú

Dobrá správa: aj keď stres nevieme úplne odstrániť, vieme ho uvoľniť. A tým výrazne zlepšiť spánok.

1. Dychová technika 4-7-8

Spánok začína dychom: technika 4-7-8
Dychová technika 4-7-8: ako správne dýchať pred spaním
  • nadýchni sa nosom na 4 sekundy,
  • zadrž dych na 7 sekúnd,
  • vydýchni ústami na 8 sekúnd.

Opakuj 4–8x večer – okamžité spomalenie nervového systému.

Táto jednoduchá technika pomáha znížiť aktivitu sympatického nervového systému a navodiť pocit pokoja. Je ideálna pri zaspávaní, ale aj pri nočnom prebúdzaní.

2. Digitálny detox večer

Obrazovky znižujú tvorbu melatonínu a preťažujú psychiku.

Modré svetlo z obrazoviek blokuje produkciu melatonínu – hormónu spánku – a neustály prísun informácií drží mozog v stave pohotovosti.

Odlož mobil aspoň 60 minút pred spaním. Čítaj, zapisuj si myšlienky alebo si daj bylinkový čaj.

3. Journaling

Zapisuj si veci, ktoré ťa zaťažujú alebo za ktoré si vďačný.

Tento jednoduchý návyk pomáha spracovať myšlienky, ktoré by inak zbytočne krúžili v hlave a narúšali zaspávanie.

Pomáha vyprázdniť myseľ pred spaním a znížiť duševný hluk.

4. Magnézium a adaptogény

Magnézium (napr. bisglycinát) uvoľňuje nervy a svaly.

Jeho nedostatok je častý pri strese, a preto ho odporúčajú aj odborníci na spánkovú hygienu.

Adaptogény ako ašvaganda, reishi či levanduľa pomáhajú znižovať stres.

5. Večerný rituál pokoja

Teplá sprcha, sviečky, tlmené svetlo, jemná hudba.

Takéto signály vysielajú telu jasnú správu: „teraz je čas spomaliť“ – čím pripravujú nervový systém na spánok.

Telo miluje opakovanie – nauč ho, že prichádza pokoj.

Čo hovoria štúdie

Chronický stres výrazne ovplyvňuje zdravie celého tela – od mozgu cez srdce až po imunitu. Podľa štúdie publikovanej v Current Neuropharmacology narúša stres normálne fungovanie centrálneho nervového systému, zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, narúša trávenie a oslabuje imunitnú odpoveď. Dlhodobá aktivácia stresovej osi (HPA) vedie k nadmernej produkcii kortizolu, čo môže vyvolať hormonálnu nerovnováhu, chronické zápaly a zvýšenú náchylnosť na infekcie. Vedci preto zdôrazňujú potrebu aktívneho zvládania stresu ako kľúčového kroku k prevencii mnohých civilizačných ochorení.

Techniky založené na všímavosti (mindfulness) sa ukazujú ako mimoriadne účinný nástroj na zvládanie stresu a podporu celkového zdravia. Podľa prehľadovej štúdie z databázy StatPearls (NCBI) môže pravidelný tréning všímavosti – napríklad meditácia, dychové cvičenia či jemná joga – znížiť stresovú aktivitu mozgu, utlmiť zápalové procesy a posilniť psychickú odolnosť. Všímavosť pomáha ľuďom lepšie vnímať a spracovávať vlastné emócie bez toho, aby ich ovládali, čo vedie k menšiemu výskytu úzkosti, depresie a dokonca aj k zníženiu potreby zdravotnej starostlivosti. Vedci preto odporúčajú zaradiť tieto techniky do každodennej rutiny ako prevenciu pred negatívnymi dôsledkami chronického stresu.

Záver

Niekedy hľadáme riešenie nespavosti v tabletkách, aplikáciách či doplnkoch. No možno stačí zamerať sa na to, čo prežívame cez deň. Stres si neberie dovolenku – ale my mu môžeme povedať dosť. Večer, keď za sebou zavrieš dvere, odlož nielen telefón, ale aj myšlienky. Tvoj spánok si to zaslúži.
FAQ
Čo je to stres?

Stres je prirodzená reakcia tela na záťaž. Môže byť akútny (krátkodobý), napríklad pred skúškou či verejným vystúpením, alebo chronický (dlhodobý), ak sa hromadí bez uvoľnenia a bez možnosti regenerácie. Medzi časté príznaky patria únava, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti hlavy, tráviace problémy a oslabená imunita.

Aké sú následky dlhodobého stresu?

Môže viesť k vysokému tlaku, úzkosti, nespavosti, hormonálnym poruchám, cukrovke a vyhoreniu.

Je nervozita to isté čo stres?

Nervozita je jeden z prejavov stresu. Ak trvá dlho, môže prerásť do chronického napätia alebo úzkosti.

Návrat hore