Aktualizované 3. mája 2025
Konzumácia ultraspracovaných potravín (UPF) je spájaná so zvýšeným rizikom predčasného úmrtia. Nová medzinárodná štúdia publikovaná v American Journal of Preventive Medicine odhaľuje, že tieto potraviny môžu byť tichým zabijakom miliónov ľudí po celom svete.
Vedci analyzovali údaje z ôsmich krajín a zistili, že čím vyšší podiel ultraspracovaných potravín má človek v jedálničku, tým vyššie je jeho riziko úmrtia. Najhoršie je, že sa to týka aj ľudí, ktorí sú inak zdraví, športujú a sledujú si váhu.
Čo sú ultra-spracované potraviny?
Ultraspracované potraviny sú výrobky vytvorené najmä priemyselne, často s minimom reálnych surovín a s maximom aditív, dochucovadiel, farbív či emulgátorov. Medzi najčastejšie UPF patria:
- balené snacky a tyčinky,
- sladené nápoje (napr. kolové, ovocné a energetické),
- instantné polievky a hotové jedlá (vrátane mrazených pizz, lasagní a cestovín),
- priemyselne spracované mäsové výrobky (slanina, párky, salámy, klobásy),
- ochutené cereálie, sladké pečivo, sušienky, koláče,
- cereálne tyčinky a raňajkové náhrady,
- ochutené jogurty a pudingy s pridaným cukrom,
- instantné dezerty a krémy,
- balené sendviče a wrapy,
- rastlinné náhrady mäsa s aditívami,
- margaríny a nátierky s prísadami,
- komerčne vyrábané omáčky, dressingy a ochucovadlá,
- proteínové nápoje a náhrady jedál (s viacerými prídavkami),
- balené zemiakové lupienky a extrudované snacky.
Ich hlavným cieľom je predĺžiť trvanlivosť, znížiť náklady a zvýšiť chuťovú príťažlivosť – často na úkor zdravia.
Výsledky štúdie
Výsledky štúdie ukázali, že už pri zvýšení podielu UPF o každých 10 % v dennej strave stúpa riziko úmrtia zo všetkých príčin o 2,7 % až 3 %. To znamená, že ak niekto nahradí čerstvé potraviny balenými snackmi či sladenými nápojmi, aj v malom množstve, výrazne si škodí.
V niektorých krajinách bol podiel predčasných úmrtí v dôsledku UPF až 14 %. V USA sa odhaduje, že v roku 2018 zomrelo kvôli ich konzumácii až 124 000 ľudí vo veku od 30 do 69 rokov.
Dôsledky pre verejné zdravie sú vážne
Štúdia sa nezamerala len na jednotlivcov, ale na celospoločenský dopad. UPF boli podľa vedcov významným faktorom predčasných úmrtí vo všetkých sledovaných krajinách, vrátane:
- Spojených štátov,
- Brazílie,
- Veľkej Británie,
- Austrálie,
- Nemecka,
- Južnej Afriky,
- Mexika a
- Kolumbie.
Napriek rozdielom v kultúrach a stravovacích návykoch sa ukázal rovnaký trend: čím viac UPF, tým horšie zdravie populácie.
Ako znížiť príjem UPF?
Úplne vyradenie UPF zo stravy môže byť náročné, no postupné znižovanie je reálne. Pomôžu tieto kroky:
- Nahraďte balené snacky orieškami, ovocím alebo jogurtom.
- Vymeňte sladené nápoje za vodu s citrónom alebo nesladený čaj.
- Varte z čerstvých surovín – aj jednoduché jedlá môžu byť zdravé.
- Čítajte etikety: čím viac zložiek nepoznáte, tým horšie.
Prečo sú UPF také nebezpečné?
Okrem nadbytku cukru, soli a nezdravých tukov majú UPF ešte jeden problém – ide o tzv. nutrične prázdne kalórie. Tieto potraviny neprinášajú telu potrebné vitamíny, minerály či vlákninu, ale zároveň môžu ovplyvniť hormonálnu rovnováhu, črevný mikrobióm a zvyšovať zápal v tele.
Vedci varujú, že nejde len o „nezdravé jedlo“, ale o aktívne škodlivý prvok stravy, ktorý má komplexný negatívny dopad na celé telo – od srdcovocievneho systému, cez obezitu až po niektoré formy rakoviny.
Odporúčania
Autori štúdie, vrátane Dr. Eduarda Nilsona z brazílskej nadácie Oswaldo Cruz, vyzývajú vlády a zdravotnícke inštitúcie, aby podnikli rozhodné kroky:
- Zaviesť označovanie UPF na obaloch potravín.
- Obmedziť reklamu na UPF, najmä smerovanú na deti.
- Podporovať konzumáciu čerstvých a minimálne spracovaných potravín.
- Zahrnúť odporúčanie obmedziť UPF do národných výživových smerníc.
Otvorené otázky a hlasy odborníkov
Napriek silným výsledkom štúdie niektorí odborníci upozorňujú na metodologické obmedzenia a potrebu ďalšieho výskumu.
Prof. Kevin McConway, emeritný profesor aplikovanej štatistiky na Open University, uviedol:
„V tejto štúdii sa používa mnoho matematických predpokladov, ktoré vo mne vyvolávajú opatrnosť pri interpretácii výsledkov. Stále nie je jasné, či je samotná konzumácia akéhokoľvek typu UPF škodlivá pre zdravie alebo ktorý aspekt UPF je za to zodpovedný. Znamená to, že žiadna jednotlivá štúdia nemôže s istotou dokázať, že rozdiely v úmrtnosti sú spôsobené práve rozdielnym množstvom UPF v strave.“
Dr. Nerys Astbury, odborníčka na výživu a obezitu z Oxfordskej univerzity, povedala:
„Už nejaký čas vieme, že strava s vysokým obsahom energie, tuku a cukru môže zvyšovať riziko ochorení, ako je cukrovka 2. typu, obezita, srdcovocievne ochorenia a niektoré druhy rakoviny, ktoré môžu viesť k predčasnej smrti. Mnohé UPF majú tendenciu byť bohaté na tieto zložky. Doterajšie štúdie však nedokázali, že účinky UPF sú spôsobené niečím iným než samotným zložením stravy.“
Dr. Stephen Burgess z Biostatistickej jednotky na Cambridgeskej univerzite uviedol:
„Tento typ výskumu nemôže preukázať, že konzumácia UPF je škodlivá. Možno je fyzická kondícia hlavnou príčinou zdravotných problémov. Ale ak mnohé štúdie naprieč krajinami a kultúrami poukazujú na riziká spojené s UPF, je možné, že UPF nie sú len nezúčastneným pozorovateľom.“
Federácia potravín a nápojov (Food and Drink Federation), ktorá zastupuje výrobcov, reagovala:
„Pojem ‚ultra-spracované potraviny‘ démonizuje široké spektrum potravín, ktoré môžu pomôcť ľuďom dosiahnuť zdravú a vyváženú stravu – napríklad jogurty, omáčky alebo chlieb.“ Zároveň dodala, že všetky prídavné látky používané výrobcami sú schválené Úradom pre bezpečnosť potravín a považované za bezpečné na konzumáciu.
Ultraprocesované potraviny sa stali bežnou súčasťou moderného života. Sú rýchle, lacné a chutné. No štúdia, ktorá analyzovala dáta z miliónov ľudí po celom svete, ukazuje, že za túto "pohodu" platíme veľmi vysokú cenu – vlastným zdravím a životom. Rozhodnutie je však na nás. Každý krok k prirodzenejšiemu jedlu je krokom k dlhšiemu a zdravšiemu životu.
Zdroj štúdie:
Nilson EAF, et al. Potential Premature Mortality Attributable to the Consumption of Ultra-Processed Foods in 8 Countries. Am J Prev Med. 2025. DOI: 10.1016/j.amepre.2024.12.007
