Čo je to svrab?

Svrab: Príznaky, Liečba, Obrázky Vyrážky a Roztočov

Aktualizované 12. novembra 2024

Čo je to svrab?

Svrab je infekčné kožné ochorenie spôsobené mikroskopickým parazitom – roztočom Sarcoptes scabiei / zákožka svrabová. Tento roztoč sa zavŕtava do povrchovej vrstvy pokožky, kde sa živí kožnými bunkami a kladie vajíčka. Ochorenie sa prejavuje silným svrbením, ktoré často vedie k poškodeniu kože následným škriabaním, a môže sa rýchlo šíriť medzi ľuďmi v blízkom kontakte.

Svrab je ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí po celom svete, bez ohľadu na vek, etnický pôvod či ekonomický stav. Hoci je často považovaný za problém, ktorý sa vyskytuje v podmienkach s nízkym hygienickým štandardom, svrab môže postihnúť kohokoľvek, najmä ak žije v preľudnených podmienkach alebo prostrediach, kde sú ľudia v tesnom kontakte, napríklad v internátoch, väzniciach alebo v domovoch pre seniorov. Zaujímavým aspektom je, že tento roztoč prechádza cez pokožku hostiteľa iba po úzkom a predĺženom kontakte. Kvôli svojej veľkosti a rýchlosti pohybu nie je schopný samostatne preskakovať alebo letieť z jedného hostiteľa na druhého, ako by to dokázal hmyz.

Rýchla a presná diagnostika je kľúčová, pretože časové oneskorenie môže viesť k rozšíreniu infekcie na ďalších členov domácnosti alebo komunálneho prostredia. Medzi vysoko rizikové skupiny patria starší ľudia, ktorí sú kvôli oslabenej imunite a blízkemu kontaktu s opatrovateľmi náchylnejší na nákazu, ako aj deti v kolektívoch. [1]

Príznaky a symptómy

Príznaky svrabu sa môžu prejaviť od niekoľkých dní až po niekoľko týždňov po prvej nákaze, v závislosti od toho, či ide o opakovanú alebo prvotnú infekciu. Medzi typické príznaky patria:

  • Svrbenie: Tento hlavný príznak svrabu je často najintenzívnejší v noci, čo vedie k výraznému narušeniu spánkového režimu. Svrbenie je výsledkom zápalovej reakcie imunitného systému na prítomnosť roztočov a ich výlučky.
  • Lézie na koži: Infekcia spôsobuje červené pľuzgiere alebo drobné vyrážky, ktoré sú najčastejšie v teplých a vlhkých častiach tela, ako sú medzi prstami, na zápästiach, v podpazuší, na páse a v oblasti genitálií.
  • Burrowy – tunely: Charakteristickým znakom svrabu sú drobné tunely pod povrchom kože, kde sa roztoče ukrývajú a kladú vajíčka. Tieto línie majú obvykle len niekoľko milimetrov a môžu byť viditeľné pri podrobnejšom vyšetrení.

V prípade krustového svrabu sú príznaky oveľa rozsiahlejšie, s tvorbou hrubých krustovitých vrstiev na koži, ktoré môžu pokrývať celé telo. Tieto krusty obsahujú vysoké koncentrácie roztočov a sú mimoriadne nákazlivé. [3]

Typy svrabu

Existujú tri hlavné typy svrabu, ktoré sa líšia v závislosti od intenzity príznakov, typu imunitnej odpovede a rizika prenosu:

  • Klasický svrab: Tento typ je najrozšírenejší a typický pre zdravých jedincov. Prejavuje sa drobnými kožnými léziami, pľuzgierikmi a nepríjemným svrbením. Infikovaná osoba má na koži zvyčajne len niekoľko desiatok roztočov, čo znižuje riziko masívneho šírenia.
  • Krustový (nórsky) svrab: Tento zriedkavejší, no agresívnejší typ sa vyskytuje najmä u ľudí so slabšou imunitou, napríklad u pacientov s HIV/AIDS, pacientov na imunosupresívnej liečbe alebo starších ľudí. V tomto prípade sa roztoče rozmnožujú do extrémneho počtu, pričom ich môže byť až niekoľko tisíc na povrchu tela. Tento typ svrabu sa prejavuje hustými krustami na pokožke, ktoré sú silne nákazlivé.
  • Nodulárny svrab: Tento typ postihuje najmä deti a je charakteristický tvorbou nodulov alebo uzlíkov, ktoré sú výsledkom zápalovej reakcie na prítomnosť roztočov. Noduly môžu pretrvávať na pokožke aj po odstránení parazita, čo je dôsledkom dlhodobej imunitnej odpovede.

Každý z týchto typov si vyžaduje špecifický prístup k liečbe, pričom je nevyhnutné zohľadniť zdravotný stav a vek pacienta. [2]

Príčiny a rizikové faktory

Svrab je spôsobený roztočom Sarcoptes scabiei, ktorý sa živí kožnými bunkami a v ľudskej pokožke si vytvára tunely, kde kladie vajíčka. Prenos je hlavne priamym kontaktom, ale niekedy sa môže šíriť aj kontaminovanými predmetmi, najmä v prostrediach s nízkou hygienou. Vysokorizikovými skupinami sú ľudia v preľudnených prostrediach.

Medzi faktory zvyšujúce riziko patrí:

  • Preľudnené a slabo hygienické prostredia: Najčastejšie sa svrab šíri v preľudnených komunitách, kde majú ľudia menej možností na udržanie hygieny.
  • Oslabený imunitný systém: Ľudia s oslabenou imunitou majú vyššie riziko komplikácií a môžu byť náchylnejší na ťažké formy svrabu, ako je krustový svrab.
  • Vek a sociálne kontakty: Deti a starší ľudia majú vyššiu pravdepodobnosť nákazy kvôli častejšiemu kontaktu koža na kožu. [4]

Komplikácie svrabu

Ak sa svrab nelieči, môže viesť k viacerým komplikáciám, ktoré môžu výrazne ohroziť zdravie. Medzi najčastejšie komplikácie patrí:

  • Sekundárne bakteriálne infekcie: Opakované poškriabanie svrbiacich miest môže spôsobiť otvorené rany, ktoré sú náchylné na bakteriálne infekcie, najmä baktériami Staphylococcus aureus alebo Streptococcus pyogenes. Tieto infekcie môžu vyvolať ďalšie problémy, ako sú abscesy alebo dokonca sepsa, čo je život ohrozujúci stav.
  • Ekzematizácia: Chronické svrbenie a podráždenie môžu spôsobiť ekzematizáciu postihnutej oblasti, čo vedie k trvalému zápalu a zvýšenej citlivosti pokožky.
  • Psychické následky: Intenzívne svrbenie a spoločenský stigma spojené so svrabom môžu viesť k psychickým problémom, ako sú úzkosť a depresia. Pacienti sa môžu cítiť izolovaní a v rozpakoch kvôli svojim príznakom. [5]

Diagnostika

Diagnostika svrabu zahŕňa fyzické vyšetrenie kože a často mikroskopické vyšetrenie odberu kože. Dermatológ môže skúmať kožu na prítomnosť charakteristických tunelov, pľuzgierikov alebo zápalov. V prípade pochybností môže byť koža jemne škrabaná a následne analyzovaná pod mikroskopom, čo umožní priamu vizualizáciu roztočov alebo ich vajíčok. [5]

Možnosti liečby

Liečba svrabu zvyčajne zahŕňa topické prípravky, ako sú krémy s permetrínom, ktoré sa aplikujú na celé telo. V prípade rezistencie alebo špeciálnych situácií sa môže použiť orálny ivermektín. [5]

Domáca starostlivosť a prevencia

Okrem liečby je pri svrabe nevyhnutná dôkladná domáca starostlivosť a preventívne opatrenia, ktoré zabránia opätovnej nákaze. Počas liečby a aj po jej ukončení je dôležité vykonať nasledovné kroky:

  • Pranie oblečenia a posteľnej bielizne: Všetky kusy oblečenia, posteľná bielizeň a uteráky, ktoré používal infikovaný človek, by sa mali vyprať v horúcej vode a následne vysušiť pri vysokej teplote. Teplo účinne ničí roztoče, ktoré môžu prežiť mimo ľudského tela až 72 hodín.
  • Izolácia nepoužitých predmetov: Ak sú niektoré veci nevhodné na pranie v horúcej vode (napríklad niektoré oblečenie alebo plyšové hračky), možno ich uzavrieť do plastového vrecka a ponechať ich tak niekoľko dní, aby sa roztoče udusili a zahynuli.
  • Čistenie domácnosti: Je vhodné pravidelne vysávať koberce, matrace, čalúnený nábytok a iné povrchy, kde by mohli prežiť roztoče. Po vysávaní je dôležité vrecko z vysávača vyhodiť alebo dezinfikovať, aby sa roztoče nerozšírili späť.
  • Minimalizácia kontaktu: Počas liečby je dôležité obmedziť fyzický kontakt s ostatnými členmi domácnosti, aby sa predišlo prenosu infekcie. Osobná hygiena a dôkladné umývanie rúk môžu prispieť k zníženiu rizika šírenia.

Tieto preventívne opatrenia sú mimoriadne dôležité v komunálnych zariadeniach, ako sú školy, internáty alebo domovy dôchodcov, kde je riziko rýchleho rozšírenia svrabu vysoké. Rýchla reakcia a izolácia postihnutých osôb môžu významne obmedziť riziko šírenia. [6]

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Ak sa u vás objaví intenzívne svrbenie alebo viditeľné príznaky, ako sú pľuzgiere a tunely pod pokožkou, ktoré nereagujú na základné opatrenia domácej starostlivosti, je nevyhnutné vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Dôležité je poradiť sa s dermatológom alebo praktickým lekárom, ktorý môže potvrdiť diagnózu a predpísať vhodnú liečbu.

Je tiež potrebné vyhľadať lekára, ak:

  • Príznaky sa zhoršujú: Ak sa svrbenie a vyrážky zhoršujú aj po začatí liečby, môže to naznačovať rezistenciu na predpísaný liek alebo pridruženú infekciu, ktorá si vyžaduje antibiotiká.
  • Prítomnosť sekundárnej infekcie: Poškriabanie infikovaných miest môže spôsobiť sekundárne bakteriálne infekcie. V tomto prípade sú príznaky ako bolesť, začervenanie, opuch a výtok hnisu, ktoré môžu signalizovať potrebu antibiotickej liečby.
  • Imunitne oslabený jedinec: Osoby s oslabenou imunitou alebo chronickými ochoreniami by mali čo najskôr konzultovať symptómy s lekárom, aby sa predišlo vzniku závažnejších foriem svrabu, ako je krustový svrab.

Promptná návšteva lekára umožňuje rýchlu diagnózu a efektívne riešenie, čím sa minimalizujú zdravotné komplikácie a zníži sa riziko šírenia svrabu medzi blízkymi osobami. [5]


Svrab je síce nepríjemné a vysoko nákazlivé ochorenie, no pri správnej diagnostike a liečbe je plne zvládnuteľné. Vďaka rôznym diagnostickým metódam a liečebným možnostiam dokáže väčšina pacientov úspešne zvládnuť infekciu a predísť jej návratu. Dôležité je však dodržiavať všetky odporúčané opatrenia domácej starostlivosti a minimalizovať kontakt s ostatnými, aby sa zabránilo šíreniu nákazy.

Podrobné pochopenie prenosu a rizikových faktorov svrabu je kľúčové, najmä pre ľudí v rizikových skupinách, ako sú seniori, deti, pacienti s oslabenou imunitou alebo osoby v komunálnych zariadeniach. Tento článok predstavuje komplexné informácie o svrabe, vrátane príznakov, príčin a účinných spôsobov liečby, ktoré podporujú najnovšie klinické štúdie. Na dosiahnutie úplného zotavenia je potrebné dodržiavať pokyny lekára, vykonávať preventívne opatrenia a zabezpečiť starostlivosť o domácnosť a osobné prostredie, čím sa výrazne znižuje riziko opätovnej infekcie.


Scabies is an unpleasant and highly contagious condition, but with proper diagnosis and treatment, it is fully manageable. Thanks to various diagnostic methods and treatment options, most patients can successfully overcome the infection and prevent its recurrence. However, it is important to follow all recommended home care measures and minimize contact with others to prevent the spread of the infection.

Zdroje:

  1. Swe PM, Christian LD, Lu HC, Sriprakash KS, Fischer K. Complement inhibition by Sarcoptes scabiei protects Streptococcus pyogenes – An in vitro study to unravel the molecular mechanisms behind the poorly understood predilection of S. pyogenes to infect mite-induced skin lesions. (2017) [PMC free article]
  2. Stamm LV, Strowd LC. Ignoring the „Itch“: The Global Health Problem of Scabies. Am J Trop Med Hyg. (2017) [PMC free article]
  3. Micali G, Lacarrubba F, Verzì AE, Chosidow O, Schwartz RA. Scabies: Advances in Noninvasive Diagnosis. PLoS Negl Trop Dis. (2016) [PMC free article]
  4. Vasanwala FF, Ong CY, Aw CWD, How CH. Management of scabies. Singapore Med J. (2019) [PMC free article]
  5. Anderson KL, Strowd LC. Epidemiology, Diagnosis, and Treatment of Scabies in a Dermatology Office. J Am Board Fam Med. (2017) [PubMed
  6. Kandi V. Laboratory Diagnosis of Scabies Using a Simple Saline Mount: A Clinical Microbiologist’s Report. Cureus. (2017) [PMC free article]

Návrat hore