Aktualizované 24. mája 2025
Kognitívne funkcie predstavujú súbor mentálnych činností, ktoré nám umožňujú zvládať každodenné úlohy. Vďaka nim aktívne vnímame, vyberáme, spracúvame, uchovávame a neskôr si vybavujeme informácie, čo nám pomáha orientovať sa v prostredí, v ktorom žijeme. (1)
Ak ste o kognitívnych funkciách ešte nepočuli, nemusíte sa báť. Tento jednoduchý sprievodca vám ukáže, čo sú zač, ako fungujú a prečo sa oplatí im porozumieť – aj keď s nimi len začínate.
Čo sú kognitívne funkcie?
Pojem kognitívne funkcie má v psychológii viacero významov. V tomto článku sa pozrieme na dva základné pohľady:
- Kognitívne funkcie ako mentálne schopnosti (bežné v neurovede a psychológii) (2)
- Kognitívne funkcie podľa C. G. Junga (typológia osobnosti, MBTI) (3)
Obe vysvetlenia nám pomáhajú lepšie pochopiť, ako funguje naša myseľ a prečo máme určitý štýl myslenia či správania.
Kognitívne funkcie v psychológii a neurovede

Z pohľadu neuropsychológie označujeme ako kognitívne funkcie základné schopnosti, ktoré denne využívame na učenie, rozhodovanie, komunikáciu a riešenie problémov. (2)
Medzi hlavné typy patria:
Typ kognitívnej funkcie | Popis |
---|---|
Pozornosť | Umožňuje sústrediť sa na dôležité informácie a ignorovať rušivé podnety. |
Pamäť | Pomáha ukladať a neskôr vybavovať informácie, ktoré sme získali. |
Jazyk | Umožňuje porozumieť slovám a efektívne komunikovať s ostatnými. |
Výkonné funkcie | Zahŕňajú schopnosti organizovať, plánovať a kontrolovať impulzy. |
Vnímanie | Pomáha interpretovať zmyslové podnety, ako sú zvuky, obrazy a dotyky. |
Učenie a riešenie problémov | Umožňuje získavať nové zručnosti a používať ich pri zvládaní výziev. |
Sociálna kognícia | Schopnosť rozumieť emóciám, úmyslom a správaniu druhých ľudí. |
Rýchlosť spracovania informácií | Ovplyvňuje, ako rýchlo dokážeme reagovať na nové podnety a situácie. |
Tieto schopnosti sa rozvíjajú od detstva a sú kľúčové pre učenie, pracovný výkon aj medziľudské vzťahy.
Kognitívne funkcie podľa C. G. Junga

Ďalší význam pojmu kognitívne funkcie vychádza z teórie švajčiarskeho psychológa C. G. Junga. Jung sa zameral na to, ako získavame informácie a ako ich spracovávame, čo sa stalo základom známej typológie MBTI (Myers-Briggs Type Indicator). (4)
Tieto funkcie rozdeľujeme na dve hlavné skupiny:
- Vnímajúce funkcie – ako získavame informácie zo sveta
- Usudzujúce funkcie – ako tieto informácie spracovávame a hodnotíme
Každá funkcia môže byť navyše buď introvertná (sústredená na vnútorný svet) alebo extrovertná (zameraná na vonkajší svet).
Prehľad 8 kognitívnych funkcií podľa MBTI
V MBTI teórii rozlišujeme osem kognitívnych funkcií: extrovertné vnímanie (Se), introvertné vnímanie (Si), extrovertná intuícia (Ne), introvertná intuícia (Ni), extrovertné myslenie (Te), introvertné myslenie (Ti), extrovertné cítenie (Fe) a introvertné cítenie (Fi). Každá z týchto funkcií patrí buď medzi vnímajúce alebo usudzujúce a zároveň sa vyznačuje buď introvertnou, alebo extrovertnou orientáciou.
Vnímajúce funkcie:
- Introvertné vnímanie (Si): Ukladanie presných spomienok a detailov. Schopnosť čerpať z minulých skúseností.
- Extrovertné vnímanie (Se): Sústredenie na to, čo sa deje práve teraz. Vnímanie faktov a fyzických podnetov v reálnom čase.
- Introvertná intuícia (Ni): Videnie skrytých vzorcov a hľadanie hlbších významov. Predvídanie budúcnosti na základe vnútorných vhľadov.
- Extrovertná intuícia (Ne): Vnímanie možností a alternatív. Otvorenosť novým nápadom a scenárom.
Usudzujúce funkcie:
- Introvertné myslenie (Ti): Hľadanie logiky a vnútorného poriadku. Potreba, aby všetko „sedelo“ v rámci vlastného systému.
- Extrovertné myslenie (Te): Organizovanie a efektívne dosahovanie cieľov vo vonkajšom svete.
- Introvertné cítenie (Fi): Silný vnútorný hodnotový systém. Rozhodovanie na základe osobných princípov.
- Extrovertné cítenie (Fe): Vnímanie emócií a potrieb druhých. Snaha o vytváranie harmónie vo vzťahoch.
Ako funguje funkčný „stack“
V rámci MBTI prístupu každý typ osobnosti využíva štyri hlavné kognitívne funkcie usporiadané v presnom poradí, ktoré nazývame funkčný zásobník (alebo functional stack). Tento systém pozostáva z dominantnej funkcie, ktorá je najvýraznejšia a najvedomejšie používaná. Nasleduje pomocná funkcia, ktorá ju podporuje, potom terciárna funkcia s mierne rozvinutým vplyvom a napokon inferiorná funkcia – najmenej rozvinutá, často využívaná nevedome alebo intuitívne.
- Dominantná funkcia – najsilnejšia a najprirodzenejšie používaná
- Pomocná funkcia – podporuje dominantnú a rozvíja sa počas dospievania
- Terciárna funkcia – menej vyvinutá, ale s vekom rastie
- Inferiorná funkcia – slabšia stránka, ktorá však ponúka príležitosti na rast
Príklad pre typ INFJ:
- Dominantná: Introvertná intuícia (Ni)
- Pomocná: Extrovertné cítenie (Fe)
- Terciárna: Introvertné myslenie (Ti)
- Inferiorná: Extrovertné vnímanie (Se)
INFJ teda najprirodzenejšie dôverujú svojej schopnosti vidieť vzorce a predvídať budúcnosť (Ni), zatiaľ čo prítomné fyzické podnety (Se) ich môžu ľahko vyčerpať alebo dezorientovať – napríklad v hlučnom, rýchlo sa meniacom alebo chaotickom prostredí sa môžu cítiť neistí alebo zahltení.
Ako zistiť svoje kognitívne funkcie
Ak chcete objaviť, aké kognitívne funkcie používate najviac, máte niekoľko možností:
- Oficiálny MBTI test: Poskytne presný typ na základe podrobného dotazníka.
- Bezplatné online testy: Rýchla orientačná pomôcka.
- Sebareflexia a pozorovanie: Všímajte si, ako spracovávate informácie a prijímate rozhodnutia v každodennom živote.
Poznanie svojho funkčného profilu vám odhalí nielen silné stránky, ale aj oblasti, na ktorých sa oplatí cielene pracovať.
Časti mozgu a ich funkcie

💡 Čelový lalok sa nachádza v prednej časti mozgu a hrá kľúčovú úlohu pri plánovaní, pohybovej koordinácii, zložitejšom myslení a formulovaní reči. V jeho najprednejšej oblasti sa nachádza prefrontálna kôra, ktorá zodpovedá za výkonné funkcie ako schopnosť sústrediť sa, premýšľať a kontrolovať vlastné správanie.
👉 Okrem čelového laloka sa na kognitívnych funkciách podieľajú aj ďalšie časti mozgu: temenný lalok (vnímanie podnetov a výpočty), spánkový lalok (pamäť a jazyk), týlny lalok (vizuálne spracovanie), mozoček (rovnováha a koordinácia) a mozgový kmeň (základné životné funkcie ako dýchanie a reflexy). (5)
Aké poruchy kognitívnych funkcií poznáme?
Poruchy kognitívnych funkcií môžu mať rôznu intenzitu – od úplne normálneho stavu bez príznakov, až po ťažké formy s úplnou stratou samostatnosti. Prvé štádium predstavuje bežné fungovanie bez akýchkoľvek problémov. Následne sa môžu objaviť veľmi mierne výpadky, ako je zabúdanie kľúčov, ktoré často ostáva nepovšimnuté. Mierna kognitívna porucha už prináša viditeľné problémy s pamäťou a organizáciou.
V strednom štádiu sa pridávajú výraznejšie ťažkosti ako časté strácanie vecí, zatiaľ čo pri mierne ťažkej forme je potrebná pomoc s každodennými činnosťami. Ťažká kognitívna porucha už vážne narúša schopnosť rozpoznať ľudí, miesta a komunikovať. Posledné štádium – veľmi ťažká kognitívna porucha – znamená úplnú stratu reči, samostatnosti a vyžaduje nepretržitú starostlivosť. (6)

Prečo na tom záleží?
Pochopenie kognitívnych funkcií môže výrazne ovplyvniť viaceré oblasti života:
- Vzťahy: Lepšie porozumiete správaniu a potrebám druhých.
- Kariéra: Vyberiete si profesiu, ktorá vyhovuje vašim prirodzeným schopnostiam.
- Osobný rast: Cielené rozvíjanie slabších funkcií vás posunie k väčšej vyváženosti.
Namiesto snahy meniť svoju prirodzenosť sa môžete naučiť pracovať so svojimi prednosťami a vedome rozvíjať slabšie oblasti.
Záver
Kognitívne funkcie nám umožňujú nazrieť hlbšie do osobnosti. Pomáhajú pochopiť, prečo myslíte a cítite určitým spôsobom a ako môžete svoje schopnosti ďalej rozvíjať. Prvým krokom je uvedomiť si svoje dominantné vzorce a začať ich pozorovať v každodennom živote. S časom sa z vás môže stať skutočný majster vlastného sebapoznania.
Zdroje
- Gareau MG. Kognitívne funkcie a mikrobióm. Int Rev Neurobiol. 2016; 131:227-246. doi: 10.1016/bs.irn.2016.08.001. Epub 9. septembra 2016. PMID: 27793221.
- Harvey PD. Oblasti kognície a ich hodnotenie. Dialogues Clin Neurosci. 2019 Sep;21(3):227-237. doi: 10.31887/DCNS.2019.21.3/pharvey. PMID: 31749647; PMCID: PMC6829170.
- Sato J. Doplňujúca správa o platnosti škály psychologických typov Junga .
Online J Japanese Clin Psychol . 2017;4:1-7. - Woods RA, Hill PB. Myers-Briggsov typový indikátor. 18. septembra 2022. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; január 2025. PMID: 32119483.
- Ackerman S. Objavovanie mozgu. Washington (DC): National Academies Press (USA); 1992. PMID: 25121239.
- Morley JE. Prehľad kognitívneho poškodenia. Clin Geriatr Med. 2018 Nov;34(4):505-513. doi: 10.1016/j.cger.2018.06.003. Epub 2018 Aug 21. PMID: 30336985.