Poruchy kognitívnych funkcií

Aktualizované 22. januára 2025

Poruchy kognitívnych funkcií alebo úpadok kognitívnych funkcií predstavujú oslabenie schopností zapamätávania, logického myslenia, učenia sa a koncentrácie teda sústrediť sa. Hoci mierna strata týchto schopností je prirodzenou súčasťou procesu starnutia, kognitívny úpadok nastáva vtedy, keď je toto oslabenie výraznejšie, než by zodpovedalo veku človeka. ⁽¹⁾

Najčastejšie sa zreteľný kognitívny úpadok prejavuje u ľudí nad 70 rokov, no výnimočne môže postihnúť aj mladších dospelých, obvykle v dôsledku neurologických alebo psychologických príčin. ⁽²⁾

V tomto článku sa podrobne venujeme príznakom kognitívneho úpadku, jeho priebehu, hlavným príčinám a praktickým opatreniam na jeho zmiernenie alebo zvládnutie.

Príznaky a štádiá poruchy kognitívnych funkcií

Kognitívna porucha sa prejavuje rôznorodými problémami, ktoré ovplyvňujú pamäť, schopnosť logicky myslieť, sústredenie a učenie. Často sa rozlišujú štyri štádiá poruchy kognitívnych funkcií na základe závažnosti symptómov.

Veľmi mierna kognitívna porucha

V úvodných štádiách kognitívnej poruchy nebývajú zjavné žiadne viditeľné príznaky. Napriek tomu dochádza k narušeniu a zmenám v prepojení medzi mozgovými bunkami (neurónmi) dlho predtým, než si postihnutý uvedomí akékoľvek problémy. ⁽³⁾

Postupom času sa tento stav vyvíja do veľmi mierneho štádia kognitívnej poruchy, známeho tiež ako subjektívna kognitívna porucha. V tejto fáze si už človek môže začať všímať určité problémy, ktoré však zatiaľ nemožno potvrdiť diagnostickými metódami. Môže ísť napríklad o časté zabúdanie, kam ste položili kľúče, ignorovanie naplánovaných aktivít, neschopnosť spomenúť si na mená známych osôb alebo ťažkosti s dlhodobejším sústredením. ⁽⁴⁾

Mierna kognitívna porucha (MCI)

Termínom Mierna kognitívna porucha (MCI – Mild Cognitive Impairment) sa označuje prechodné štádium medzi bežným, veku primeraným zhoršením kognitívnych funkcií a Alzheimerovou demenciou. Toto štádium kognitívnej poruchy spôsobuje viditeľné príznaky, ktoré začínajú ovplyvňovať prácu a každodenný život, vrátane: ⁽⁴⁾

• Zablúdenie pri ceste na známe miesto
• Problémy so zapamätaním alebo učením sa mien
• Čítanie bez schopnosti zapamätať si prečítaný obsah
• Strata cenného alebo sentimentálneho predmetu
• Ťažkosti pri socializácii alebo v spoločenských situáciách
• Zabúdanie slov alebo mien blízkych osôb
• Výrazne slabší výkon v práci

Stredne ťažká kognitívna porucha

Stredne ťažká kognitívna porucha, známa aj ako mierna demencia, sa vyznačuje príznakmi, ktoré sú jasne viditeľné pri klinickom vyšetrení. Typickými prejavmi tohto štádia sú: ⁽⁴⁾

• Znížená schopnosť sledovať aktuálne udalosti a správy
• Ťažkosti so zapamätaním si vlastnej minulosti
• Problémy s udržaním pozornosti
• Strata schopnosti zvládať finančné záležitosti, organizovať cesty alebo plniť pracovné povinnosti
• Popieranie prítomnosti problémov

Medzi ďalšie príznaky patrí dezorientácia v čase a priestore, zhoršenie schopnosti vykonávať jednoduché matematické úlohy a strata schopnosti samostatne sa obliecť. ⁽⁴⁾ S postupujúcim vývojom tohto stavu do stredne závažnej demencie môže osoba stratiť schopnosť žiť samostatne.

 Ťažká kognitívna porucha

V neskorších štádiách, vrátane ťažkej a veľmi ťažkej kognitívnej poruchy, dochádza k ďalšiemu zhoršovaniu kognitívnych schopností. Medzi príznaky ťažkej kognitívnej poruchy patria: ⁽⁴⁾

• Občasné zabudnutie mena manželského partnera
• Ťažkosti so spomínaním na minulé udalosti
• Nevedomosť o čase, mieste alebo ročnom období
• Problémy s odpočítavaním čísel
• Neschopnosť žiť samostatne, inkontinencia
• Bludné správanie, paranoia, nepokoj
• Obsedantné správanie
• Úzkosť

Pri veľmi ťažkej kognitívnej poruche (ťažkej demencii) stráca človek schopnosť čítať, písať a hovoriť a potrebuje pomoc pri všetkých aspektoch každodenného života. Nakoniec dochádza aj k postupnej strate schopnosti chôdze a motorických zručností. ⁽⁴⁾

Kedy sa kognitívne funkcie začínajú zhoršovať?

Mozog prechádza zmenami počas celého života a mierne zhoršenie kognitívnych schopností je prirodzené po strednom veku. Riziko prejavu príznakov narastá s vekom; odhaduje sa, že mierne kognitívne poruchy ovplyvňujú 6,7% ľudí vo veku 60 až 64 rokov, pričom vo vekovej skupine 80 až 84 rokov toto číslo prekračuje 25%. ⁽¹⁾

Podľa jednej štúdie, ktorá zahŕňala 29 000 ľudí s demenciou, sa príznaky u žien začínajú v priemere vo veku 73 rokov, zatiaľ čo u mužov už v 70 rokoch.⁵ Iné výskumy naznačujú, že prvé známky kognitívneho zhoršenia sa môžu objaviť pred 60. rokom života, niekedy dokonca už v 20. alebo 30. rokoch.⁽⁶⁾

Na vek nástupu kognitívnych porúch môže mať vplyv aj rasa či etnický pôvod. Štúdie poukazujú na to, že afroamerické a latinskoamerické populácie sú kognitívnym poruchám vystavené vo väčšej miere a zažívajú ich príznaky o dva až šesť rokov skôr.⁽⁷⁾

Kognitívne zhoršenie môže byť navyše spojené s psychickými problémami, ako je depresívna porucha, alebo inými ochoreniami, ktoré postihujú ľudí rôznych vekových kategórií, rás a etník.⁽⁸⁾

Ako rýchlo môže postupovať kognitívna porucha?

Vývoj kognitívnej poruchy môže byť buď pomalý, alebo veľmi rýchly, v závislosti od jej príčiny. Štúdie naznačujú, že 8% až 13% osôb s miernou kognitívnou poruchou v priebehu jedného roka rozvinie demenciu, pričom najčastejšie ide o Alzheimerovu chorobu. ⁽¹⁰⁾

K niektorým prípadom rýchleho zhoršenia dochádza už v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Takéto zmeny môžu byť spôsobené rôznymi infekciami mozgu, poraneniami, neurologickými ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba, inými ochoreniami alebo určitými druhmi liekov. ⁽¹¹⁾

Mierna kognitívna porucha a demencia

Mierna kognitívna porucha môže zvýšiť riziko vzniku demencie, napríklad Alzheimerovej choroby, avšak nie vo všetkých prípadoch tento vývoj nastáva. Podľa výskumov sa až u 16% ľudí s touto poruchou obnovia normálne kognitívne funkcie mozgu v priebehu jedného roka. ⁽¹⁰⁾ Naopak, iné štúdie ukazujú, že približne 65% osôb s miernou kognitívnou poruchou môže do troch rokov prejsť do štádia plnej demencie. ⁽¹⁾

Príčiny a rizikové faktory

Kognitívne poruchy vznikajú najmä v dôsledku poškodzovania a odumierania neurónov (mozgových buniek) v špecifických oblastiach mozgu. Tento proces môžu vyvolať rôzne zdravotné problémy a choroby, medzi ktoré patria: ⁽¹²⁾

• Poranenia mozgu v dôsledku traumy alebo otrasu mozgu
• Diabetes
• Cievna mozgová príhoda
• Infekcie srdca, ako je endokarditída
• Zápaly mozgu, napríklad encefalitída alebo meningitída
• Vírusové alebo bakteriálne infekcie
• Neurodegeneratívne ochorenia, ako sú Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba či skleróza multiplex (MS)
• Depresívne stavy vrátane veľkej depresívnej poruchy
• Duševné choroby, ako sú schizofrénia alebo psychóza
• Poruchy obličiek, pečene alebo štítnej žľazy
• Užívanie alkoholu alebo drog, prípadne abstinenčné príznaky
• Niektoré lieky, ako kortikosteroidy, sedatíva, antihistaminiká alebo antidepresíva

Rizikové faktory

Riziko vzniku kognitívnej poruchy môže ovplyvniť množstvo zdravotných faktorov, pričom niektoré z nich je možné kontrolovať, zatiaľ čo iné nie. Medzi hlavné príklady patria: ⁽²⁾

• Vysoký krvný tlak (hypertenzia)
• Zhoršenie sluchu
• Fajčenie
• Cukrovka (diabetes)
• Nedostatočná fyzická aktivita
• Nadváha alebo obezita
• Nadmerná konzumácia alkoholu
• Genetická predispozícia na kognitívne poruchy
• Starnutie

Spôsoby, ako spomaliť kognitívnu poruchu

Aj keď vo väčšine prípadov nie je možné úplne zastaviť kognitívnu poruchu, existujú opatrenia, ktoré môžu jej priebeh výrazne spomaliť. Tieto zahŕňajú úpravu životného štýlu a riešenie zdravotných problémov, ktoré môžu poruchu spôsobovať. Tu sú niektoré z odporúčaní: ⁽¹³⁾

• Zostaňte fyzicky aktívni: Pravidelný pohyb alebo cvičenie – minimálne 150 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne – môže podporiť činnosť mozgu a zlepšiť celkové zdravie.
• Dbajte na správnu výživu: Stravovanie podľa diétnych plánov, ako sú DASH (Dietary Approaches to Stop Hypertension) alebo MIND (Mediterranean-DASH Intervention for Neurodegenerative Delay), môže pomôcť spomaliť progresiu kognitívnej poruchy. Zamerajte sa na čerstvú zeleninu, zdravé bielkoviny a obmedzte konzumáciu cukrov, soli a spracovaných potravín. ⁽¹⁴⁾
• Kontrolujte cukrovku: Pre ľudí s cukrovkou je dôležité udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi, čo môže pomôcť spomaliť zhoršovanie kognitívnych schopností.
• Zvládajte vysoký krvný tlak: Ak trpíte hypertenziou, pravidelné užívanie liekov, zdravá strava a iné opatrenia môžu pomôcť stabilizovať tlak a zmierniť negatívne účinky na mozog.
• Riešte problémy so sluchom: Strata sluchu môže prispieť k rozvoju kognitívnej poruchy. Pravidelné vyšetrenia sluchu a používanie naslúchacích prístrojov môžu tento vplyv zmierniť.
• Vyhľadajte pomoc pri depresii: Depresia a kognitívna porucha sú často prepojené. Psychoterapia alebo poradenstvo môžu pomôcť zlepšiť duševné zdravie.
• Zapájajte mozog: Mentálne aktivity, ako sú krížovky, Sudoku a iné hry na trénovanie mozgu, podporujú pamäť, logické myslenie a ďalšie kognitívne zručnosti. Výskumy ukazujú, že tieto aktivity môžu pomôcť spomaliť progresiu demencie. ⁽¹⁵⁾

Vyšetrenia a testy na potvrdenie kognitívnej poruchy

Diagnostika kognitívnej poruchy zvyčajne začína nahlásením príznakov jednotlivcom alebo členom rodiny, ktorí si všimnú zhoršenie mentálnych schopností. Nasledujú podrobné testy a vyšetrenia, ktoré lekár vykonáva na zistenie príčiny problému.

Špecialisti, ako sú neurológovia či neuropsychiatri, môžu na potvrdenie diagnózy použiť nasledujúce metódy: ⁽¹⁶⁾

• Kognitívne a neurologické testy: Posudzujú schopnosti, ako je pamäť, riešenie problémov, jazykové zručnosti, matematické schopnosti a koordinácia pohybov.
• Zobrazovacie metódy: Vyšetrenia, ako je MRI, röntgen alebo PET, môžu pomôcť identifikovať neurologické stavy, napríklad cievnu mozgovú príhodu či nádory.
• Psychiatrické hodnotenie: Tieto testy zisťujú prítomnosť porúch nálady alebo správania, ktoré môžu byť spojené s kognitívnou poruchou.
• Vyšetrenie cerebrospinálnej tekutiny: Tento postup slúži na diagnostiku ochorení, ako je Alzheimerova choroba, prostredníctvom analýzy tekutiny obklopujúcej mozog a miechu.
• Krvné testy: Pomáhajú identifikovať abnormálne hladiny proteínov, ako je beta-amyloid, ktoré sú spojené s Alzheimerovou chorobou, a zisťujú iné možné príčiny alebo rizikové faktory.

Tieto metódy umožňujú odborníkom presne diagnostikovať kognitívnu poruchu a stanoviť vhodnú liečbu.

Zvládanie kognitívnej poruchy

Kognitívna porucha môže výrazne ovplyvniť schopnosť vykonávať každodenné činnosti a žiť samostatne. Prispôsobenie sa tejto situácii môže zahŕňať nasledujúce stratégie: ⁽¹⁷⁾

• Vytvorte si rutinu: Stanovte si pravidelné časy na jedlo, spánok, kúpanie a iné denné aktivity.
• Sledujte liečbu: Používajte organizéry na tabletky alebo aplikácie, ktoré vám pomôžu užívať lieky načas.
• Používajte pripomienky: Zapisujte si poznámky na lepiace lístky, tabule alebo využívajte aplikácie a budíky na pripomenutie dôležitých úloh.
• Plánujte si deň: Pomôžte si plánovačom alebo aplikáciami na sledovanie úloh a stretnutí.
• Zapojte sa do aktivít: Každodenne si nájdite čas na aktivity, ktoré vás bavia.
• Zvoľte pohodlné oblečenie: Vyberajte si odevy, ktoré sa ľahko obliekajú a vyzliekajú.
• Predchádzajte pádom: Používajte stoličku v sprche, protišmykové podložky a zabezpečte dostatočné osvetlenie v domácnosti, pričom odstráňte všetky prekážky.

Záver

Kognitívna porucha predstavuje stratu dôležitých schopností, ako sú logické myslenie, pamäť, koncentrácia, jazykové zručnosti a riešenie problémov. Prvé príznaky bývajú menej výrazné, no vo väčšine prípadov dochádza k postupnému zhoršovaniu stavu, ktorý môže vyústiť do demencie a znemožniť samostatné fungovanie.

Hlavnými príčinami sú neurologické ochorenia, napríklad Alzheimerova choroba, poranenia mozgu, nežiaduce účinky liekov a systémové ochorenia postihujúce celé telo. Zmeny v životnom štýle a liečba hlavných príčin kognitívnej poruchy môžu pomôcť spomaliť jej vývoj.

Zdroje

1. Americká psychologická asociácia. Pozorovanie príznakov mierneho kognitívneho poškodenia.

2. Gil-Peinado M, Alacreu M, Ramos, Sendra-Lillo J, a kol. Faktory od A po Z spojené s kognitívnou poruchou: výsledky štúdie DeCo. (2023)

3. Beason-Held LL, Goh JO, An Y a kol. Zmeny vo funkcii mozgu sa vyskytujú roky pred nástupom kognitívnej poruchy. J Neurosci (2013)

4. B Reisberg, S H Ferris, M J de Leon, T Crook. Globálna škála zhoršenia na hodnotenie primárnej degeneratívnej demencie.

5. Legdeur N, Heymans MW, Comijs HC, Huisman M, Maier AB, Visser PJ. Veková závislosť rizikových faktorov poklesu kognitívnych funkcií. (2018)

6. Timothy A. Salthouse. Kedy začína kognitívny pokles súvisiaci s vekom? (2009)

7. Jo Mhairi Hale, Daniel C. Schneider, Neil K. Mehta, Mikko Myrskylä. Kognitívne poškodenie v USA: celoživotné riziko, vek pri nástupe a zhoršené roky. (2020)

8. Kelly Allott, Caroline A. Fisher, Gunther Paul Amminger, Joanne Goodall, Sarah Hetrick. Charakterizujúce neurokognitívne poškodenie u mladých ľudí s veľkou depresiou: stav, vlastnosť alebo jazva? (2016)

9. Li Z, Zhang Z, Zhang Z, Wang Z, Li H. Kognitívna porucha po dlhom období COVID-19: súčasné dôkazy a perspektívy (2023)

10. McGirr A, Nathan S, Ghahremani M, Gill S, Smith EE, Ismail Z. Progresia k demencii alebo návrat k normálnemu poznaniu pri miernej kognitívnej poruche ako funkcia neuropsychiatrických symptómov s neskorým nástupom. (2022)

11. Chandra SR, Viswanathan LG, Pai AR, Wahatule R, Alladi S. Syndrómy rýchlo progresívneho kognitívneho poklesu – naša skúsenosť. (2018)

12. Národná lekárska knižnica. Neurokognitívna porucha.

13. Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb. Zníženie rizika demencie.

14. Arora S, Santiago JA, Bernstein M, Potashkin JA. Diéta a životný štýl ovplyvňujú vývoj a progresiu Alzheimerovej demencie. (2023)

15. Kim H, Kim YS. Štúdia prevencie demencie prostredníctvom tréningu mozgu pomocou vážnych hier. 
(2016)

16. Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb. Čo je demencia? Symptómy, typy a diagnostika. (2022)

17. Národné inštitúty pre starnutie. Tipy pre opatrovateľov a rodiny ľudí s demenciou.

^{foto: IQzdravie}